Fényképek

Griglák	Griglák	Krajňák, Griglák	Krajňák, Griglák
Krajňák, Griglák, Petráš	Krajňák, Griglák, Petráš

Sajtó

Výchova k náročnosti pre malých aj veľkých

Dnes sme denne zaplavovaní obrovským množstvom informácií, často úplne zbytočnými, preto máme sklon povrchnejšie vnímať všetko okolo nás. Tak je to aj s počúvaním hudby. Z komerčných staníc sa na nás valia ľúbivé sladké melódie s monotónnym rytmom vo frekvencii nášho zrýchleného tepu. Rýchlo sa nám zapáčia a o pár týždňov prídu ďalšie novinky, ktoré ich nahradia. Pritom umenie, hudba môže byť aj iná. Môže obsahovať posolstvo, ktoré bude zaujímavé aj po rokoch. Práve takýto druh hudby prišlo predstaviť Trio Ondreja Krajňáka 8. apríla v doobedňajších hodinách v Kinosále MsKs v Šahách pre študentov. V rámci „výchovného koncertu“ hudobníci vysvetľovali základy jazzovej skladby (predohra, téma, improvizácie, téma), úlohu jednotlivých nástrojov, ich stavbu a pod. Nechýbali názorné ukážky a minikoncert. Večer bol v koncertnej sieni ZUŠ koncert tria. Hrali výber z najznámejších jazzových štandardov (Golson, Coltrane, Jobim...) vo svojskom podaní. Klavírna hra Ondreja Krajňáka bola miestami hutná expresívna, plná napätia, vzápätí však ukázal svoju druhú tvár – romantickú. Zo spleti tónov sa len tak vynárali pekné melódie. Ak je schopnosť tvoriť krásu vrodená, tak sa Ondrej Krajňák s touto schopnosťou narodil. V hre Mariana Ševčíka na bicích bolo cítiť obrovské napätie, ktoré sa niekedy gradovalo do malých emočných výbuchov. Uprostred toho napätia hral Juraj Griglák na kontrabas so svojim obvyklým kľudom a virtuozitou. Na koniec nám pripravil bonbónik z hry na basovú gitaru, v ktorej zvlášť vyniká. Spokojní sme mohli odchádzať z večerného koncertu, lebo sme zažili chvíle, ktoré nás obohatili. Naša spokojnosť mohla byť o to väčšia, že mnohí študenti, ktorí videli týchto pánov hrať doobeda, dostanú na podobnú hudbu chuť. A raz sa budú tak tešiť z podobných vystúpení, ako teraz my.

az oldal elejére